O strane Ľudia 19 pre budúcnosť Výzva pre Istrochem

Podrobnejšie k 19 Odporúčaní

Zelená krajina

Prečo treba zmenu:

Znížená ekologická stabilita umelých lesov, spoločne s klimatickou zmenou, spôsobujú rozsiahle kalamity a veľkoplošnú ťažbu dreva. Tá znižuje schopnosť lesov viazať CO2 a zadržiavať vodu. Zhoršený stav krajiny preto ďalej zhoršuje dopady klimatických zmien, najmä v podobe sucha a povodní. Ich dopady je možné zmierniť pestovaním rozmanitejších lesov, ako aj vodozádržnými opatreniami na vodných tokoch a v krajine. Opatrenia pre zvýšenie stability lesov a schopnosti krajiny zadržiavať vodu si vyžadujú investície. Tie sú tiež potrebné na udržanie pracovných miest počas koronakrízy. Pri záchrane ekonomiky a pracovných miest je tak možné podporiť užitočné riešenia pre zmierňovanie dopadov klimatickej zmeny. Slovensko ju nedokáže meniť, ale musí byť pripravené jej čeliť.

Navrhujeme:

  • Čerpanie eurofondov na budovanie vodozádržných opatrení. Rekultivácia a údržba lesných ciest, výsadba zelene, budovanie poldrov na zadržiavanie vody. Využije sa tak aj potenciál ľudí, ktorí pracovali napr. v stavebnom priemysle, a dnes sú bez práce.
  • Čerpanie eurofondov na investovanie do prírode blízkeho hospodárenia v lesoch. V čase zníženého dopytu po dreve to prinesie prácu tisícom ľudí pracujúcim v lesoch a súčasne rozmanitejšie a stabilnejšie lesy pre budúce generácie.

Podpora mikropodnikania

Prečo treba zmenu:

Regulácia podnikania a byrokratické či daňovo-odvodové zaťaženie je nastavené rovnako pre mikro-, malých aj veľkých podnikateľov a to v praxi často bráni najmä tým najmenším, aby sa do podnikania vôbec pustili. V súčasnej mimoriadnej situácii je preto ideálny čas na to, aby vláda uvoľnila ruky tým, ktorí chcú byť aktívni a nielen čakať na finančnú pomoc od štátu z rôznych balíčkov, naopak, aby ich podporila v myšlienke na vlastné podnikanie.

Opatrenia, ktoré by pomohli hlavne v regiónoch rozhýbať ekonomiku, dali možnosť tým najmenším a nezriedka celým ich rodinám realizovať sa v oblasti poľnohospodárstva, drobných remesiel, poskytovaním služieb či v domácom cestovnom ruchu s využitím lokálnych surovín, podmienok a špecifík daného regiónu.

  • Zavedenie mikropodnikania, teda podnikania pre tých najmenších so zákonom stanoveným obratom za rok, by pomohlo pritiahnuť do legálnej ekonomiky ľudí, ktorí si momentálne privyrábajú v šedej zóne ekonomiky a neprispievajú do štátneho rozpočtu.
  • Mikropodnikateľovi by nevznikol záväzok platiť odvody do zdravotnej poisťovne ani záväzok platiť odvody do sociálnej poisťovne z titulu mikropodnikania. Jeho jedinou povinnosťou by však bola platba dane (licencie), ak sa nerozhodne prejsť na inú formu podnikania.
  • Obmedzenie štatútu mikropodnikateľa by sa týkalo iba prekročenia obratu alebo uplynutia časovej lehoty. Mikropodnikateľ nie je povinný používať elektronickú registračnú pokladňu, tržby v hotovosti prijíma cez príjmový pokladničný doklad. Je povinný si evidovať príjmy a tieto uviesť do daňového priznania a v prípade kontroly ich aj preukázať.
  • Pre súkromne hospodáriacich roľníkov a podnikateľov v poľnohospodárskej výrobe, lesnom a vodnom hospodárstve navrhujeme zaviesť paušálne výdavky vo výške 80 % príjmov.

Predaj z dvora

Prečo treba zmenu:

Predaj z dvora je príležitosťou na zlepšenie životného prostredia, posilnenie potravinovej sebestačnosti, vytvorenie pracovných miest na vidieku a diverzifikáciu poľnohospodárskej výroby. Pozitívne dopady malého farmárčenia sú tvorba rozmanitej štruktúry a zvyšovanie ekologickej stability krajiny, nižšia chemizácia a intenzita poľnohospodárstva a znižovanie emisií z dopravy potravín. Predaj z dvora zároveň v čase pandémie vírusu korony vytvára pre ľudí možnosť privyrobiť si a pomôcť si v tomto náročnom období. Pre možné prerušenia v dodávkach potravín to zároveň zvyšuje našu potravinovú sebestačnosť. V čase očakávanej ekonomickej krízy je ešte dôležitejšie tento prínos predaja z dvora využiť.

Podmienky pre predaj z dvora sú momentálne prísne a zbytočne byrokraticky zaťažujúce, preto navrhujeme ich uvoľnenie. Pomôžme aktívnym ľuďom, ktorí nechcú len čakať na finančnú pomoc štátu. Takéto uvoľnenie by malo celonárodné sociálne dopady aj v menej rozvinutých regiónoch, na ktoré kríza môže mať najväčší efekt. Zároveň by ľuďom umožnilo zlegalizovať privyrábanie, ktoré dnes funguje v rámci šedej ekonomiky.

Celoživotné vzdelávanie a inovácie

Prečo treba zmenu:

Podľa štúdie OECD je viac ako 30 % pracovných miest na Slovensku významne ohrozených automatizáciou a ďalších približne 30 % zaznamená výrazné zmeny v pracovných úlohách. Ohrozené sú hlavne pozície v priemyselnej výrobe, ktorá v súčasnosti ťahá slovenskú ekonomiku. Súčasná koronakríza problém so stratou zamestnania ešte viac zosilní. Prognózy hovoria o 10 % miere nezamestnanosti už v júni. Ohrození budú predovšetkým ľudia s nízkou kvalifikáciou.

Slovensko sa zároveň nachádza na chvoste krajín EÚ v počte dospelej populácie zapojenej do celoživotného vzdelávania. Na Slovensku nie sú ľudia naučení ani motivovaní získavať nové zručnosti a kompetencie, ktoré zvyšujú potenciál zamestnať sa alebo udržať si zamestnanie.

Zabezpečenie kvalitného celoživotného vzdelávania a zvýšenie jeho dostupnosti bude preto veľkou výzvou, ako riešiť rast zamestnanosti.

Opatrenia by boli platné na kurzy akreditované ministerstvom školstva podľa zákona o celoživotnom vzdelávaní ako aj na neakreditované, ale pre tento účel registrované a vhodne zverejnené kurzy (napr. portál EPALE). Nevyhnutnou súčasťou je zapojenie kariérnych poradcov.

Navrhované opatrenia majú motivovať SZČO aj zamestnancov na zvyšovanie kvalifikácie a vzdelania, rovnako ako zamestnávateľov k zvyšovaniu vlastnej konkurencieschopnosti a rozvoju vedomostnej ekonomiky.

V oblasti podpory vedy, výskumu a inovácií je dôležité naštartovať verejno-súkromné partnerstvá otvorené všetkým univerzitám, výskumným ústavom, samosprávam aj súkromným firmám. Vítaná by mala byť aj účasť univerzít, výskumných inštitúcií a firiem zo zahraničia. Cieľom je podporovať vznik partnerských projektov medzi verejnými a súkromnými inštitúciami zameraných na skvalitnenie výskumu a vzdelávania, tvorbu inovácií, technologický transfer a vznik klastrov v regiónoch tak, aby potenciál jednotlivých účastníkov bol maximálne využitý na podporu regionálneho rozvoja.

Zelené verejné obstarávanie

Prečo treba zmenu:

Na Slovensku v rámci zaužívaného verejného obstarávania stále prevažuje prax nákupov na základe najnižšej ceny, čo často vedie k neuspokojivým výsledkom z hľadiska kvality, dopadu na životné prostredie a sociálneho rozmeru. Štát by mal ísť príkladom. Nástroje pre výhodnejšie verejné obstarávanie sú v zahraničí už roky štandardom.

Zelené verejné obstarávanie (GPP, z anglického Green Public Procurement) pomocou kritérií zeleného verejného obstarávania umožňuje subjektom verejného sektora nákup výrobkov, služieb a prác s pozitívnym alebo menším negatívnym vplyvom na životné prostredie. Kým ako koncept je GPP výhodne zavádzať v celku, v čase pandémie koronavírusu a očakávanej ekonomickej krízy považujeme za špeciálne výhodné zamerať sa na kritériá, ktoré umožňujú obstarávanie surovín a výrobkov z ekologickej a lokálnej výroby malých farmárov. Práve produkcia malých farmárov je príležitosťou na zlepšenie životného prostredia, posilnenie potravinovej sebestačnosti, vytvorenie pracovných miest na vidieku a diverzifikáciu poľnohospodárskej výroby. Navrhujeme zamerať sa na kritériá, ktoré umožnia uprednostniť nákup potravín pochádzajúcich z ekologickej poľnohospodárskej výroby, sezónnej a lokálnej výroby, a výroby pochádzajúcej od malých farmárov.

Navrhujeme:

  • Podporiť v spolupráci s VÚC odbyt farmárskych výrobkov v rámci verejného obstarávania potravín, služieb hromadného stravovania a predajných automatov spájaním potenciálnych spotrebiteľov (školy, domovy dôchodcov, úrady) a producentov v danom regióne.
  • Zrýchliť zavádzanie zeleného verejného obstarávania pri obstarávaní potravín, služieb hromadného stravovania a predajných automatov s dôrazom na prípravu metodiky a kritérií, ktoré umožnia preferovať nákup lokálnych a sezónnych potravín, rastlinných potravín a potravín z ekologického poľnohospodárstva.
  • Zrýchliť zavádzanie celkového zeleného verejného obstarávania s cieľom dosiahnuť 50-percentný podiel na verejných financiách vrátane fondov EÚ od júna 2021.
  • Súčasná premiérska strana OĽANO sa zaviazala k zavedeniu zeleného verejného obstarávania, a to na úrovni 50 % od júna 2021. Navrhujeme preto, aby vláda SR urýchlila zavádzanie práve tohto konkrétneho opatrenia.